„Temný zelený chaos, oslepený, opäť bežím týmito cestami...” Vzďaľujúce sa horizonty času miznúce v mlžnom opare spomienok. Opar, ktorý môže byť rozvírený prechodom odhodlanej mysle a za ním je možné zhliadnuť dobu, keď vzniklo viacero monumentov v symbolike čísla 1997. Jeden z nich je ale veľmi výrazný, čnie ponad ostatné z hmly času a dotýka sa tmavnúcej oblohy. Dotýka sa hviezd, nesie ich chladnú krásu a moc. Vzdialenú, záhadnú, večnú.
EMPEROR tej doby si vydobyli svoje miesto na scéne a dosiahli istý kultovný status už pred vznikom recenzovaného opusu samotného. To bolo ale skôr cez rôzne výčiny v spojení s kontroverznými skutkami, keď Samoth sedel vo väzení za podpaľačstvo a Faust poputoval za mreže dokonca za vraždu. Driemajúci potenciál kapely bol tak na istý čas uzemnený. Aj keď sa môže zdať, že to zoskupenie oslabilo, opak sa stal pravdou...Cisár mal ambíciu potvrdiť svoj status poplatný svojmu menu nielen pochybnými prečinmi, ale ďaleko trvácnejším spôsobom. Spôsobom inskripcie nevyprchateľnej esencie extrémneho umenia do hudobných nosičov.
Vpísať do slov to, čo EMPEROR vpísali do nôt a do vykreslenej ideovej stránky albumu, sa snáď bežným smrteľníkom ani len nedá. Pojem ukrytý pod slovom kompozícia tu nadobúda svoju plnosť a dýcha nábojom čierneho majestátu. Otvorením brán intra „Alsvartr” sa ocitáme v inom svete. Svete magicky príťažlivom, svete myriád riffov a melódií spojených do celku jednotiacim prvkom atmosférického extrému. Hymny sú dokonalou synergiou medzi dotykom hraníc chaotična vo svojej najnespútanejšej podstate a temne symfonickým prístupom plným epiky. Nie je možné toto dielo vnímať z jednej (extrémnej), druhej (atmosférickej) alebo tretej (ideovej) stránky. Je nutné presunúť pole svojho vnímania do centra ich deštruktívnej fúzie.
Absolútne odovzdanie a výkony protagonistov sa odrazili nezmazateľným spôsobom vo výsledku. V chvíľach, keď sa zdá, že už rýchlejšie to nejde, vám vesmírna štvorka ukáže, že stále je kam putovať. Doslova sa prelínať s hudbou v nekonečnom priestore kreatívnej atmosféry. Viesť vás budú majstri... Ihsahnov vokálny prejav variujúci od blackových polôh až po krásou ovplývajúce melodicko hymnické spevy zdeľujúce vskutku obskúrne myšlienky lyrického i epického charakteru. Gitarové majstrovstvo tria Ihsahn, Samoth, Alver nesúce sa v oslepujucom spektre nálad a inštrumentálnych postupov. Sóla, melodické vyhrávky a divoké poryvy sa miešajú v celku pútavých harmónií. Dokresľujúce klávesy z pera majstra Ihsahna boli použité dovtedy spôsobom nevídaným, neoddeliteľné, no popritom posunuté tak hlboko do vnútra skladieb dodávajúcim im špecifický náboj atmosféry kulminujúcej v atmosférických predeloch. Zbesilým tempom tepajúcim srdcom “Hymien” sú schopnosti Trymove. Trym sa týmto stal veľmi silnou akvizíciou a spolu s tvorivým jadrom vytvorili neodmysliteľný celok entity Cisára. Svojím rýchlym presným a kreatívnym výkonom na Anthems sa právom zaradil medzi bubenícku elitu. Vyzdvihovať alebo spomínať nejaký úryvok, riff, kúsok textu alebo celú skladbu, by bolo v tomto prípade rúhaním.
Dosť slov, pretože mi pripadajú v porovnaní s realitou tohto diela bezvýznamné, rovnako ako si môže pripadať niekto stojaci pri zdanlivo chaotickom monumente zobrazenom v artworkoch. Pohliadnite za dojem chaosu a nájdite dokonalý poriadok, atmosférickú krásu snúbiacu sa s hudobným extrémom, ktorému sa môže rovnať len zasnený pohľad na blankytne modrú oblohu pri súmraku v mrazivom objatí nadchádzajúcej noci.